Z bratislavskej rušnej ulice sa čiastočne stal parížsky bulvár.
Bratislava má novú cukráreň, či skôr francúzsku patisserie. Jej majitelia – Slovenka Barbora a Francúz Yoann sú výnimoční cukrári, ktorí remeslo vyštudovali a praktizovali v Paríži a neskôr sa rozhodli svojím talentom obohatiť aj Barborine rodné mesto – Bratislavu. To bol podnet pre vznik nového priestoru, kde výtvory z ich sladkých kolekcií naozaj vyniknú.
Na rušnej Špitálskej ulici sa nakoniec našiel vhodný priestor – okrem toho, že má atmosféru veľkomesta, ponúkal aj ideálny priestor pre výrobňu priamo prepojenú s kaviarňou. To bol základ konceptu – cukrárne i architektúry. Monopriestor, kde hranicu medzi kaviarenskou časťou a výrobňou tvorí na mieru vytvorená vitrína plná farebných sladkostí. Návštevníci pri príchode môžu obdivovať chutné ale i krásne zákusky prezentované takmer ako šperky a ak zotrvajú a ich pohľad skĺzne iba o kúsok ďalej, vychutnajú si aj ich výrobu v priamom prenose.
Je samozrejmosťou, že dve hlavné zóny majú absolútne rozdielne parametre, aby mohli plniť svoju funkciu. Výrobňa je „naplnená“ technológiou a rozdelená na pracovné ostrovy pre dokonalú ergonómiu pri práci cukrárov. Profesionálne chladničky, mrazničky, šokery, pece – väčšina v nerezovom prevedení napĺňajú túto časť a vytvárajú chladný efekt priestoru, ktorý má naopak pôsobiť na okoloidúceho pozývajúco – preto bolo potrebné nájsť spojovací prvok, ktorý ošatí obe zóny tak, aby sa vizuálne zjednotili a priestor oteplili.
Tých je samozrejme hneď niekoľko – najdôležitejším spájacím prvkom je však jemná ružová farba. Tá sa ako tematická farba objavuje vo vizuálnej identite i v interiéri v rôznych materiálových prevedeniach. „Cukrový“ efekt ružovej mramorovanej podlahy sa rozlieva po celom monopriestore, vystupuje na schodíky do vyvýšenej hygienickej zóny a zázemia za výrobňou. Tieto priestory sú taktiež odhalené oku diváka. V hygienickej časti sa ružová v dámskej toalete mení na rovnako zafarbený obklad, tak ako v nike v predmiestnosti so spoločným umývadlom – pre dámy i pánov.
Ďalší zo zjednocovacích prvkov sa vyprofiloval úplne prirodzene pri konzultáciách s cukrármi – použitie prírodného kameňa – žuly. Žula s lešteným povrchom je ideálna vďaka jej vlastnostiam ako pracovná plocha na prípravu zákuskov– zároveň sa jej netypická ťahavá kresba pripomínajúca kresbu mramoru stala vizuálne silným prvkom cukrárne. Dosky kamenného materiálu sa nachádzajú v priestore uložené v horizontálnej i vertikálnej polohe – na početných pracovných plochách, kaviarenských stolíkoch, ale i ako obklad vitrín. Tie dostali i decentný punc v podobe mosadzného loga.
Mosadz je rovnako významným materiálom v priestore – odkazuje na eleganciu klasických francúzskych cukrární. Rozvetvené rúrkové svietidlá s malými sklenými guľami na ich koncoch od Pholc uzatvárajú vysoký – viac ako štvormetrový priestor a vytvárajú tak noblesnú kaviarenskú atmosféru. Ich menšie dvojičky sú umiestnené i vo výrobnej časti nad centrálnym ostrovom. Efekt početných svetelných zdrojov je podporený zrkadlením – na hlavnej stene v kaviarenskej časti v piatich vysokých oblých zrkadlách, ktoré súlemované tlmeným podsvietením a vo výrobnej časti v zrkadlovej stene ukrývajúcej technologické rozvody.
Pre doladenie „sladkej“ a zároveň vznešenej atmosféry boli využité mäkké tkaniny – lesklý zamat v príznačnej ružovej a doplnkovej modro-zelenej farbe. Na dotyk príjemné látky pokrývajú na mieru vyrobenú lavicu prebiehajúcu na kaviarenskej stene pod zrkadlami ale i subtílne, no pohodlné stoličky od Menu. Ťažké padavé závesy – „ ružová opona“ uzatvárajú na noc výklady – keď sa skončí cukrárske divadlo.
fotografie: Tomáš Manina
